Týranie Janky Biháriovej
Život človeka je neraz komplikovaný. Osud je nepredvídateľný.
Mohla by som napísať, že ten, kto predvída pád, si sadne. Ale žiaľ to tak nie je. Presne takéto pády sú našimi životnými lekciami, ako vyrásť v človeka. Je jedno ako. Človek buď ostane padnutý, alebo sa postaví a vykročí ďalej na ceste životom.
Tak urobila aj Janka. Dievčina, ktorá v mladosti spoznala, krutosť a násillie. Jej príbeh nie je vhodný pre slabšie povahy, ba dovolím si tvrdiť, že je ako dokonalý scenár pre nakrútenie scifi thrilleru.
Janka sa o svoj príbeh podelila so mnou a ja ho píšem, aj s jej vlastnými myšlienkami.
„Na prahu mojej 35tky, keď mi tvár objíma len svetlo z mojej nočnej lapmy, v temnej polnoci začínam písať. “
Janke trvalo takmer 20 rokov, kým o svojej minulosti dokázala napísať.
Silu jej dodala nádej, že pomôže iným dievčatám a ženám, ktoré prežívajú nočné mory kvôli mužovi.
Janka ako 16 ročná vyzerala tak dokonale, že na jej opis by aj básnik ťažko našiel slová.
Nádherné dlhé vlasy po pás, tenučký driek a krásne tvár. Jej postava šťa prútik, jemná chôdza, jednoducho bezchybná mladá slečná. Sen každého muža.
Janka bola ale v tom rannom veku veľmi naivná a neskúsená.
Zoznámila sa so Štefanom, do ktorého sa zamilovala.
„Keď som ho spoznala , bol o 10 rokov starší ako ja. Zaľúbila som sa hneď, išlo to rýchlo…
Stretnutia, večere, bežné veci v partnerskom vzťahu. Začali sme sa stretávať čoraz častejšie, až ubehli 2roky. Ja som pracovala na 3 zmeny . V tej dobe som bola dosť
neskúsená životom a celkovo.“
Janka bola taká zaslepená láskou k Štefanovi, že jej nevadilo ani to, že často odchádza bez nej. Ako mladé naivné dievča si myslela, že obskakovať muža je normálne.
„Asi som si myslela, že to je všetko v poriadku. Že život bežne takto vyzerá. Bolo pre mňa samozrejmosťou, že žena pre muža urobí všetko.“
Janka pracovala, po práci(aj po nočnej) utekala nakupovať, Štefanovi pripravovala raňajky, starala sa o domácnosť, upratovala, varila, slúžila mu vo všetkom.
„Keď sa niekam išlo, napríklad na výlet do Tatier, ja som bola u rodičov,pretože mal veľa
pracovných záležitostí. Iba neskôr som zistila, že to nebola práca, ale v každom meste iná žienka.“
Janka od lásky videla všetko v ružových okuliaroch. Roky žila po boku Štefana, ktorý ju podvádzal. Za tie roky vzťahu Janke nekúpil ani jeden kvet, nemiloval ju.
Žiaľ neskúsené dievča bolo oslepené láskou.
Štefan mal na Janku vysoké nároky. Často sa hádali, často padli aj facky. Jej krásne roky mladosti pominuli po boku tohto človeka.
Janka nepila, nekomunikovala s mužmi, nebola gamblerka, nedrogovala. Ale Štefan ju predsa len týral. Janka však zotrvávala v tomto neperspektívnom vzťahu až do chvíle, kým neprežila najkrutejšie hodiny svojho života.
“ Jednej noci sme sa vracali so Štefanom domov, priateľ mal dost vypité. A preto som sa pýtala:
Čo som urobila, čo? Dávam si tú otázku každučký deň. Nezaslúžila som si to,veď som predsa bola bez chyby – verná ako pes. Tichá, bez výčitiek, tak prečo? Vo chvíli keď sa zatvorili dvere, krv zaliala moju krásnu mladú tvár. Samé facky, trhance, dostávala som údery päsťou do tváre, v spálni mi vykĺbil rameno. Zlomil mi nos, vyhrážazal sa mi s nožom pri krku vetou *Zabijem ťa*
Dokázala som to zastaviť prosbami a plačom.. “
Janku s plačom, celú dobitú, zakrvavenú, odviezla záchranka do nemocnice.
Bolelo ju srdce od žiaľu. Jediné na čo sa zmohla, bolo poďakovanie Bohu, že ostala nažive. Ďakovala, že sa v tú noc zachránila a prosila o jediné,vidieť svoju milovanú mamičku.
“ Ošetrujúci lekár mi nasadil liečbu. Dostala som aj lieky na bolesti hlavy, pretože aj do nej som dostala silné rany. Doktor sa mi pozrel očí a opýtal sa :* Toto sa Vám určite nestalo pri páde na schodoch, však?*
So slzami, v očiach, som mu však povedala* Áno stalo sa to tak.*
Pohladil ma, odprevadil a zabezpečil mi odvoz k mojim rodičom.“
Mnohí sa teraz určite pýtate to čo aj ja. Prečo Janka nedala trestné oznámenie na Štefana za vážne ublíženie na zdraví, za pokus o vraždu? Zo strachu.
“ Ešte pred nástupom do sanitky na mňa kričal, že nech sa dám ošetriť, ale ak niečo poviem, zabije mňa aj moju rodinu. “
Fyzicky sa Janka dala dokopy za 2 mesiace. Ale čo s jej dušou? Môže sa zranená duša niekedy uzdraviť?
Toto je popísaný len jeden deň, úryvok zo života, príbeh napísaný na dve strany. Rany zostanú na celý život – dopomohli Janke k invallidnému dôchodku.
Janka už teraz vie, čo vtedy nevedela. Ale čo sa stalo, neodstane sa.
“ Svojím príbehom chcem upozorniť dievčatá, aby si dávali pozor s kým sa stretávajú. S kým žijú, koho majú pri sebe. Aby boli opatrné. Aby nezabudli, že najdôležitejší je život, ktorý nám darovali naši milovaní rodičia. Vedzte, že nik nemá právo na Vás siahnuť, neničte si život.
Ak zachránim aspoň jednu ženu pred násilím a dám jej odvahu mojím príbehom, budem veľmi rada.
Teraz už viem, že správny muž dá žene lásku, istotu a bezpečie. Ak to nedostanete, nestrácajte svoj čas, začnite život odznovu. Na nový začiatok nikdy nie je neskoro.“
Vekom dozrie človek k múdrosti.
Na záver by som uviedla myšlienku:
Múdrí ľudia sa učia na chybách iných, hlúpi na vlastných.
Jankine peklo neprajem prežiť nikomu, prajem jej len to najlpešie. Nech ju pán Boh ochraňuje pred všetkým zlom.
Prispieť Janke môžete ľubovoľným príspevkom na transparentný účet Krajši svet.
https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK5609000000005169137822
Každému darcovi ďakujeme,
Koordinátori predobro
